Snehuliak
Na kraj lesa, na kraj hory, velikánsky panák stojí.
Nos má z mrkvy, v ruke drúk. To je silák ako buk!
Vyjde slnko spoza hory snehuliačik zmenšuje sa.
smúti, žiali, že je malý že už ide jar.
Zima
Padá sniežik, padá,
na čielko si sadá.
Z čielka ako perlička,
stečie mi až na líčka.
—————